V ponurých dňoch niekedy pomôže uložiť sa na koberec a spočinúť v stabilizovanej polohe.
Počúvať imaginárne zvuky fantastického sveta menšieho ako čokoľvek, čo si vieme predstaviť. Výstava prostredníctvom umeleckých zásahov do kobercov a autorských techník práce s rôznymi tkaninami otvára aktuálne témy identity, vedomej práce s vlastnými spomienkami, ukotvenosťou v spoločnosti a potrebou osobného bezpečného priestoru. Zároveň vytvára pokojný environment plný haptických podnetov.
Názov výstavy sprvu vznikol ako slovná hračka z dvoch príbuzných jazykov. Zatiaľ čo v slovenčine významovo priraďujeme pokoj k tichu a rozvahe, v niektorých slovanských jazykoch sa slovom pokoj označuje miestnosť pre oddych.
Diela na výstave Pokoj predstavujú súčasné prístupy k textilnej tvorbe alebo práci s tkaninou. Koberce a tkaniny nie sú len kusmi textilu, ale stávajú sa portálom do ríše fantázie, osobných spomienok a ľudských príbehov.
Cez prizmu vlákna a uzla môžeme medziľudské vzťahy vnímať ako zložitú sieť hladkých, ale kostrbatých prepojení. Niekedy je priadza úhladne pretkaná do bezchybného vzoru, inokedy sa vytvorí „suk“ alebo z nej vznikne zamotané klbko, ktoré sa len ťažko dá spätne rozpliesť.


















